90 rokov od najväčšej lavínovej tragédie na Slovensku

Nános lavíny vypočítaný pomocou dynamického numerického modelu RAMMS

Najväčšia lavínová tragédia na Slovensku sa odohrala v noci (približne o 21:30) zo 6. na 7. februára 1924 v lesníckej osade Rybô (časť obce Staré Hory) v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre. Obrovská lavína sa uvoľnila na juhovýchodných svahoch Krížnej (1 574 m n. m.) a jej nános sa zastavil až v hornej časti osady Rybô, kde strhol a zasypal tri domy a ďalšie dva domy poškodil. Lavína tak zasypala 22 ľudí. Iba štyria z nich lavínu prežili, ostatných 18 (z toho 15 detí) v lavíne zahynulo. Lavína sa tak smutne zapísala do dejín Slovenska, ako najtragickejšia lavína v histórii.

Dráha lavíny bola dlhá približne 2 500 m a pri svojom páde prekonala výškový rozdiel 760 m. Celková plocha uvoľneného snehu bola približne 800 000 m štvorcových. V nánose sa nachádzalo podľa odhadu uložilo približne 2 400 000 m kubických snehu s odhadovanou hmotnosťou 600 000 ton. Takáto lavína vyvinula logicky veľmi veľký nárazový tlak (do 800 kPa) a rýchlosť (do 50 m/s), ktorý strhol približne 1 200 m kubických stromov. Podľa dnešnej medzinárodnej klasifikácie lavín by sa táto lavína zaradila do kategórie veľmi veľké lavíny (najväčšia veľkosť podľa tejto klasifikácie). Nános lavíny bol taký veľký, že sa neroztopil ani cez leto. Vozy, ktoré prechádzali dolinou tak prechádzali cez snehový tunel.

Z nánosu lavíny sa podarilo zachrániť štyrom ľuďom. Najmladším z nich bol Benjamín Strmeň, ktorý mal v tej dobe necelé tri mesiace. Padajúci krov strechy zo šindľami prekryl kolísku, v ktorej spal. V nánose sa tak vytvoril priestor, v ktorom mal dostatok vzduchu. Keď ho po štyroch hodinách odhadzovania snehu našli, nemal žiadne zranenia, len bol premrznutý. Ďalšími, ktorí prežili pád tejto lavíny, boli jeho rodičia a ich sused. Rodine Strmeňovcov vtedy zahynulo v lavíne 5 detí. Niektoré obete lavíny vyhrabávali spod miestami 35 metrového nánosu niekoľko týždňov.

Lavíny nad osadou Rybô však neboli úplne výnimočné. Podľa kroniky obce Staré hory, zasiahla osadu Rybô v tej istej lokalite aj lavína zo 17. marca 1751. Lavína vtedy zabila 10 osôb, zničila 8 domov a zahynulo v nej 53 kusov dobytka. Obe uvedené lavíny spadli zo strmých a odlesnených svahov Krížnej.
Snehové podmienky a priebeh počasia
Podľa dobových záznamov bolo začiatkom februára 1924 vo Veľkej Fatre veľké množstvo snehu fúkal vietor o sile víchrice. Pán Strmeň vo svojom rozprávaní spomína na fakt, že ich otec v osudný večer musel viackrát zatvárať dvere na dome po tom, ako ich vietor zakaždým roztvoril dokorán. Na hrebeňoch Krížnej sa vplyvom silnej víchrice tvorili nezvyčajne veľké preveje. Vzhľadom na orientáciu svahov, musel v tomto období fúkať prevažne vietor západných smerov. Tento vietor zároveň previeval nový sneh do žľabov nad osadou Rybô. Previaty sneh na záveterných svahoch vytvára nestabilné snehové dosky a vankúše, ktoré sú veľmi nebezpečnými lavínovými útvarmi. Podľa dobových záznamov navyše silno snežilo. Ľudia bývajúci na konci Hornojeleneckej doliny si uvedomovali reálnu hrozbu lavín a odchádzali na noc k nižšie bývajúcim príbuzným.Dobové informácie hovoria aj o menšej lavíne, ktorá sa uvoľnila z južného svahu Repištia krátko pred samotnou lavínou z Krížnej. Nános tejto menšej lavíny sa zastavil až v doline, kde vytvoril menšiu, ale pravdepodobne veľmi dôležitú hrádzu. Simulácie pomocou dynamických numerických modelov ELBA+ a RAMMS totiž ukázali, že táto hrádza spôsobila určité spomalenie a pribrzdenie nánosu veľkej lavíny zo svahov Krížnej. Ak by tam nános menšej lavíny nebol, je pravdepodobné, že nános veľkej lavíny by sa zastavil podstatne nižšie v osade, kde by zasypal oveľa viac domov a ľudí.
Prírastok nového a previatého snehu mohol spôsobiť zvýšenie napätia v snehovej pokrývke a následne uvoľniť lavínu. Lavína sa mohla uvoľniť aj po páde časti preveja, ktorý mohol vytvoriť dodatočné zaťaženie snehovej pokrývky.
Prvotnú príčinu tejto lavínovej tragédie však treba hľadať najmä v zlom lesnom hospodárstve. Ľudia žijúci v tejto lokalite pri snahe rozšíriť pasienky pre svoj dobytok vyrúbali lesy nad osadou Rybô a strmé svahy a rizne pod Krížnou tak ostali holé, zarastené iba trávou. Drsnosť povrchu sa tak výrazne znížila a vzniknuté pasienky tak nedokázali efektívne zadržať masy snehu pri zlých snehových podmienkach. V súčasnosti už takého riziko, najmä vďaka efektívnemu zalesneniu, hrozí minimálne.
Štátny podnik LESY Slovenskej republiky – Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen v spolupráci s Technickou univerzitou Zvolen zorganizovali 4. januára 2014 pri príležitosti 90. výročia od pádu tejto lavíny vedeckú konferenciu. Konferencie sa aktívne zúčastnili aj príslušníci Horskej záchrannej služby a Strediska lavínovej prevencie. Na konferencii odozneli príspevky, ktoré prezentovali historický prehľad najväčších lavínových nehôd na Slovensku, i súčasný stav skúmania lavínovej problematiky na Slovensku. V rámci konferencie boli predvedené ukážky záchranárskych prác na lavíne členmi Horskej záchrannej služby. Zároveň bola otvorená výstava s témou: “Lavíny – v horách musíme žiť s nimi”. Konferencia bol zakončená aktívnou a zaujímavou debatou s Benjamínom Strmeňom, jediným žijúcim svedkom najväčšej lavínovej tragédie na Slovensku.
Benjamín Strmeň (tretí zľava) a kolíska, ktorá mu zachránila život v lavíne v roku 1924

Benjamín Strmeň (tretí zľava) a kolíska, ktorá mu zachránila život v lavíne v roku 1924

text: Jozef Richnavský, Milan Lizuch
zdroje informácií: archív SLP, Ladislav Milan – Nebezpečenstvo lavín, http://www.lesy.sk

Reklamy